Vlastník virtuality
Hlboký nádych a som hore.
Zalepené oči si začnem pretierať roztrasenými rukami a sklamane sa pozerám
okolo seba. Bol to len sen, obyčajný sen. Nič čo by sa dalo zdieľať na
sociálnej sieti, to že som sa spotený zobudil, tak to predsa nikoho nebude
zaujímať.
Rýchlo zoberiem psa na
prechádzku a samozrejme pre uspokojenie mojich potrieb beriem aj moje druhé Ja,
môj krásny telefón zo super rýchlym pripojením na net, teda bránou do sveta. Na
to že je ráno tak pohyby prstom po telefóne naberajú takú rýchlosť, takú
atomatičnosť, že sa zdá ako by prsty mali svoj vlastný mozog a reagujú
rýchlejšie ako moja vlastná hlava. Hneď mi je lepšie, hneď sa lepšie dýcha, je
to podobný pocit, ako keď po prechlastanom žúre s priateľmi si ráno rýchlo dáme
jedno malé pivko. Normálne to pripomína scénku z filmu Matrix, keď Neo šupne do
hlavy kábel aby bol zase v obraze. Tak takéto stavy spôsobuje jedno malé
tlačítko "pripojiť". V rýchlosti si pozriem statusy, pohádžem lajky nech vedia že som tu, teda tam,
hmm vlastne že som pripojený. No úloha je splnená a teraz sa rýchlo najesť a
môžem pokračovať v práci. Áno dobre som povedal, práca! Veď predsa vlastním
minimálne 1/5 000 000 000 tinu virtuálneho sveta, virtuálnej osobnosti,
virtuálneho JA. Cítim sa ako súčasť niečoho ozaj veľkého, veď si to zoberme, že
všetko zo všetkým je prepojené. Celá internetová sieť je ako jedna ohromne
veľká a zložito poprepletaná pavučina. Len taký obyčajný LIKE môže spôsobiť
toľko rôznych prepojení, že vaše vlákno môže siahať trebárs aj do pentagonu,
alebo Kim Čong-un si bude prezerať zoznam ľudí čo dali "like"
na Facebooku pod článok "Mám rád USA?". A to je na tom také zvláštne,
magické a zároveň aj čudné. Dokážeme aj každých 5 minút skontrolovať, či niečo
nového nepribudlo na Facebooku, alebo Twitteri. Však už sa toho vo Svete muselo
stať toľko veľa. Veď každú 1 minútu sa narodí 250 detí, 107 ľudí zomrie,
aktualizujeme 690 000 statusov a vyprodukujeme 510 000 komentárov na Facebooku.
No stále sa niečo deje a ja
potrebujem a chcem byť súčasťou všetkého. Zoberte si trebárs aj seba a odpovedzte
si na otázku, že koľko krát tak dlho hľadáte, prezeráte, komentujete že
stratíte pojem o čase a pritom ste nič podstatne nenašli, alebo ste
to robili len z dlhej chvíle, že možno vám niečo zaujímavé brnkne do nosa
a keď to náhodou nájdete v tej chvíli pocítite úľavu, že to
nebolo márne. Každé jedno písmeno, ktoré vypustíte do obehu, do siete, do sveta
si začne písať svoju históriu s vaším mikro podpisom. Ste autorom, je do
vaše duševné vlastníctvo a tým ste teda plnohodnotným vlastníkom aspoň
malej časti vo virtualite. Cítite sa byť užitočným, ste ako jedna bunka v tele.
Síce ste zanedbateľne malá súčasť, ktorá v celkovom dôsledku neovplyvní
chod, ale spolu ste spojený ako jeden ohromný celok. Každý človek už od malička
chce byť súčasťou niečoho veľkého, možno práve preto sú internet a sociálne
siete také dôležité pre nás.
Keď si zoberiem priateľov, tak
mám rád taký citát „Sociálne
siete nás zbližujú s ľuďmi, ktorý sú od nás tak ďaleko a vzďaľujú od ľudí,
ktorý sú tak blízko.“ Len si treba vybrať či chcem mať priateľov čo píšu, alebo
čo hovoria. Písané sa dá zmazať, ale povedané už nie. Preto radšej píšem a ponáram
sa ďalej a hlbšie. Síce nenávidený v skutočnom malom Svete, ale
obľúbený vo virtuálnom Svete, teda aspoň podľa lajkov pod statusmi. Je to taká
internetová váha.
No nateraz už je toho asi aj dosť, veď musím pracovať, teda skontrolovať
všetky nové príspevky, všetkých potešiť, že sa mi to páči a samozrejme aj
zdieľať aby sa niekto neurazil :-)
Nior
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára